zlatá baňa

Neďaleko Prešova v severovýchodnej časti Slanských vrchov, na sútoku potokov Delňa, Jozefka a „Rakuvpotok" sa rozprestiera obec Zlatá Baňa. Najvyšším vrchom na území obce je vrch Šimonka (1092 m. n. m).

Obec vznikla v chotári obce Lesíček v 2. polovici 18. storočia. Samostatnosť získala v polovici 19. storočia.

V rokoch 1730 – 1861 sa skončili neúspešné pokusy o ťažbu zlata vybudovaním erárneho podniku na ťažbu hliny a výrobu kachieľ, ktoré boli známe v celom Rakúsko-Uhorsku. Pokračovaním baníckej činnosti bola ťažba antimónu. V katastri obce sa ťažil aj drahý opál.

V centre obce sa vyníma klauzúra, ktorá je technickou pamiatkou postavenou v rokoch 1819 – 1821. Ide o priehradný múr bývalej umelej priehrady, ktorý slúžil na zadržanie vody za účelom splavovania dreva do Solivaru. 

Počas 2. svetovej vojny, konkrétne 8.9.1944,  bola obec za pomoc partizánom fašistami vypálená. Zhoreli nielen domčeky a stodoly, ale aj stromy a všetko, čo v obci bolo. Asi 500 obyvateľov z obce vyhnali do hôr, niektorých aj odvliekli. Za tieto zásluhy bola Zlatá Baňa vyznamenaná Radom Červenej hviezdy a Dukelskou pamätnou medailou. Ťažké časy a hrdinstvo pripomína pamätník „Útek z horiacej obce“ nachádzajúci sa v strede obce.

Zlatá Baňa je zaujímavá aj tým, že bola poslednou elektrifikovanou obcou v Československu. Stalo sa tak 6. septembra 1960.

Kostol v Zlatej Bani, ktorý sa začal stavať od roku 1968, bol v roku 1975 dokončený ako modlitebňa bez veže. V roku 1998 bol dokončený dom smútku spolu s novou kostolnou vežou a tromi zvonmi.

Stopy minulosti Zlatej Bane Vám pomôže odhaliť Lesný náučný chodník v bezprostrednom okolí obce. 

V kraji je bohatá sieť turistických a cykloturistických trás. Lesy SR v spolupráci s obcou Zlatá Baňa v roku 2008 otvorili lesný cykloturistický náučný chodník Sigord  dlhý 3 km.

V nadmorskej výške cca 760 m. n. m. sa vytvoril "kotol" hlboký asi 80 metrov, v ktorom sa prejavuje podobný efekt aký poznáme v ľadovej jaskyni. Tzv. kujavy vznikli pravdepodobne zosuvom obrovského skalného bloku z masívu Čiernej hory. Skalné dutiny plné snehu slúžili obyvateľom obce ako prírodná chladnička.