Mestečko Veľký Šariš sa rozprestiera v juhovýchodnej časti geomorfologického celku Spišsko-Šarišského medzihoria v jeho podcelku Šarišské podolie so Šarišským vrchom. Nadmorská výška Šarišského vrchu je 570,1m n. m. Mesto leží v doline rieky Torysa. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1217.

Sakrálnou dominantou mestečka je farský kostol sv. Jakuba Staršieho na Námestí sv. Jakuba, ktorý je diecéznou svätyňou. V meste sa nachádza mestské múzeum a galéria, taktiež turisticko-informačné centrum, ktorého úlohou je prinášať najmä komplexný prehľad o kultúrnych, športových a turistických aktivitách na hrade a v meste Veľký Šariš, či tipy na ubytovanie, stravovanie priamo v meste alebo v najbližšom okolí a tipy na turistickú prechádzku. 

Jednou z historických pamiatok mesta je aj parný rušeň, ktorý Šarišania familiárne nazývajú "Mlinská džurka". Rok výroby tohto parného rušňa je rok 1882.

Svedectvo o tom, že na Šariši bol bohatý život už od praveku vydávajú rôzne nálezy. Šarišský hrad, resp. hradová hora bola osídlená už doby bronzovej. Je pravdepodobné, že hora bola v začiatkoch považovaná za posvätné miesto – nadprirodzene veľkú mohylu. V období okolo r. 150 n. l. až 400 n. l. na Šariši vládol už čulý ruch o čom svedčia rôzne nálezy rímskych mincí. Bol to ruch jednak obchodný a nie raz i vojenský. Obdobie vzniku Veľkomoravskej ríše (po r. 833 n. l.) už našlo Šariš ako rozvinutý sebestačný Slovanský kraj. Po rozpade Veľkej Moravy tu naďalej plynul život svojským, nerušeným slovanským spôsobom. Zaujímavosťou je, že Šariš bol hlavným spojencom Matúša Čáka a po Trenčíne bol Šarišský hrad jeho druhým najobľúbenejším miestom. Šarišský hrad (teraz už len jeho zrúcaniny) je rozlohou druhý najväčší hrad v strednej Európe. Od doby kráľa Belu II. bol neustále opevňovaný a vojenský posilňovaný až sa z neho stalo nedobytné sídlo. Podľa známych historických dokumentov nebol nikdy dobytý nepriateľom, aj keď sa mnohí o to pokúšali. Moc nad hradom, resp. jeho vlastníctvo sa vždy menilo len na základe dedenia, darov, dohôd, príp. vyjednávaním, nikdy nie mečom. V roku 1537 na Šariš prichádza sám kráľ Ferdinand a opäť povyšuje Šarišský hrad na miesto strategického významu rovnocenné s  Bratislavským hradom.  Totiž v tých časoch Viedenský centralistický štátny aparát administratívne rozdelil Uhorsko na dve komory. Bratislavská komora bola spravovaná z Bratislavy, spišsko-šarišská zo Šariša.